रामचापविसृष्टेन शरेणान्तकरेण तम्। दृष्ट्वा विनिहतं भूमौ तारा ताराधिपानना॥ सा समासाद्य भर्तारं पर्यष्वजत भामिनी। इषुणाभिहतं दृष्ट्वा वालिनं कुञ्जरोपमम्॥ वानरं पर्वतेन्द्राभं शोकसंतप्तमानसा। तारा तरुमिवोन्मूलं पर्यदेवयतातुरा॥
rāmacāpavisṛṣṭena śareṇāntakareṇa tam| dṛṣṭvā vinihataṃ bhūmau tārā tārādhipānanā|| sā samāsādya bhartāraṃ paryaṣvajata bhāminī| iṣuṇābhihataṃ dṛṣṭvā vālinaṃ kuñjaropamam|| vānaraṃ parvatendrābhaṃ śokasaṃtaptamānasā| tārā tarumivonmūlaṃ paryadevayatāturā||
Beholding her husband lying dead on the ground with the life-destroying shafts of Rama, Tārā, having a moon-like countenance, approaching, embraced him. And seeing him slain with shafts like to an elephant, resembling a lord mountains and an uprooted tree, Tārā, racked with grief began to bewail.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
रणे दारुणविक्रान्त प्रवीर प्लवतां वर। किमिदानों पुरोभागामद्य त्वं नाभिभाषसे॥
raṇe dāruṇavikrānta pravīra plavatāṃ vara| kimidānoṃ purobhāgāmadya tvaṃ nābhibhāṣase||
O hero, O foremost of monkeys, O powerful one, O you terrible in warfare, why did you not welcome me to-day who am guilty of some iniquity by you?
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
उत्तिष्ठ हरिशार्दूल भजस्व शयनोत्तमम्। नैवंविधाः शेरते हि भूमौ नृपतिसत्तमाः॥
uttiṣṭha hariśārdūla bhajasva śayanottamam| naivaṃvidhāḥ śerate hi bhūmau nṛpatisattamāḥ||
Rise, O best of monkeys, and lie down on a better bed; monarchs do not stretch themselves on earth.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
अतीव खलु ते कान्ता वसुधा वसुधाधिप। गतासुरपि तां गात्रैर्मा विहाय निषेवसे॥
atīva khalu te kāntā vasudhā vasudhādhipa| gatāsurapi tāṃ gātrairmā vihāya niṣevase||
O lord of earth, indeed earth is your favourite wife; since renouncing me, you, though dead, are serving her with your body.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
व्यक्तमद्य त्वया वीर धर्मतः सम्प्रवर्तता। किष्किन्धेव पुरी रम्या स्वर्गमार्गे विनिर्मिता ॥
vyaktamadya tvayā vīra dharmataḥ sampravartatā| kiṣkindheva purī ramyā svargamārge vinirmitā ||
Evident it is, O hero, that while engaged in a lawful conflict, you hadst created another city of Kiskindha, in the region of the celestials.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
यान्यस्माभिस्त्वया सार्धं वनेषु मधुगन्धिषु। विहतानि त्वया काले तेषामुपरमः कृतः॥
yānyasmābhistvayā sārdhaṃ vaneṣu madhugandhiṣu| vihatāni tvayā kāle teṣāmuparamaḥ kṛtaḥ||
All your enjoyments with me in nectarsmelling woods, have been brought to a close.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
निरानन्दा निराशाहं निमग्ना शोकसागरे। त्वयि पञ्चत्वमापन्ने महायूथपयूथपे॥
nirānandā nirāśāhaṃ nimagnā śokasāgare| tvayi pañcatvamāpanne mahāyūthapayūthape||
You, the lord of monkey-herds, being slain, I am deprived of joy and hope and am sunk in the abyss of grief.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
हृदयं सुस्थितं मह्यं दृष्ट्वा निपतितं भुवि। यन्न शोकाभिसंतप्तं स्फुटतेऽद्य सहस्रधा ॥
hṛdayaṃ susthitaṃ mahyaṃ dṛṣṭvā nipatitaṃ bhuvi| yanna śokābhisaṃtaptaṃ sphuṭate'dya sahasradhā ||
Forsooth, my heart is uncommon hard, since beholding you on the ground it has not been sundered into thousand pieces being overwhelmed with grief.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
सुग्रीवस्य त्वया भार्या हृता स च विवासितः। यत् तत् तस्य त्वया व्युष्टिः प्राप्तेयं प्लवगाधिप।।११।
sugrīvasya tvayā bhāryā hṛtā sa ca vivāsitaḥ| yat tat tasya tvayā vyuṣṭiḥ prāpteyaṃ plavagādhipa||11|
Sugrīva's wife was carried away and banished by you and this is the result of your action, O foremost of monkeys.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
निःश्रेयसपरा मोहात् त्वया चाहं विगर्हिता। यैषाऽब्रुवं हितं वाक्यं वानरेन्द्र हितैषिणी॥
niḥśreyasaparā mohāt tvayā cāhaṃ vigarhitā| yaiṣā'bruvaṃ hitaṃ vākyaṃ vānarendra hitaiṣiṇī||
O lord of monkeys, out of your ignorance you didst neglect all my well meaning words which I said, being intent on your welfare and benefit.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
रूपयौवनदृप्तानां दक्षिणानां च मानद। नूनमप्सरसामार्य चित्तानि प्रमथिष्यसि ॥
rūpayauvanadṛptānāṃ dakṣiṇānāṃ ca mānada| nūnamapsarasāmārya cittāni pramathiṣyasi ||
O worshipful one, you shall captivate today, the hearts of the dextrous Apsarās, proud of their youth and beauty.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
कालो नि:संशयो नूनं जीवितान्तकरस्तव। बलाद् येनावपन्नोऽसि सुग्रीवस्यावशो वशम्॥
kālo ni:saṃśayo nūnaṃ jīvitāntakarastava| balād yenāvapanno'si sugrīvasyāvaśo vaśam||
Forsooth, you had been by force brought under the control of Kāla, since you had been discomfited by Sugrīva, albeit you are above the control of others.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
अस्थाने वालिनं हत्वा युध्यमानं परेण च। स संतप्यति काकुत्स्थः कृत्वा कर्म सुगर्हितम्।।१५।
asthāne vālinaṃ hatvā yudhyamānaṃ pareṇa ca| sa saṃtapyati kākutsthaḥ kṛtvā karma sugarhitam||15|
Destroying Vāli unseasonably, while engaged in conflict with another person, and perpetrating such an iniquitous deed Kākutstha does never relent.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
वैधव्यं शोकसंतापं कृपणाकृपणा सती। अदुःखोपचिता पूर्वं वर्तयिष्याम्यनाथवत्॥
vaidhavyaṃ śokasaṃtāpaṃ kṛpaṇākṛpaṇā satī| aduḥkhopacitā pūrvaṃ vartayiṣyāmyanāthavat||
Unused to miseries before how shall I, being an object commiseration, put up like one helpless, with my widow-hood and grief.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
लालितश्चाङ्गदो वीरः सुकुमारः सुखोचितः। वत्स्यते कामवस्था मे पितृव्ये क्रोधमूर्छिते॥
lālitaścāṅgado vīraḥ sukumāraḥ sukhocitaḥ| vatsyate kāmavasthā me pitṛvye krodhamūrchite||
How shall the heroic and youthful Angada, brought up in luxury and happiness, be regarded by his uncle, senseless with wrath?
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
कुरुष्व पितरं पुत्र सुदृष्टं धर्मवत्सलम्। दुर्लभं दर्शनं तस्य तव वत्स भविष्यति॥
kuruṣva pitaraṃ putra sudṛṣṭaṃ dharmavatsalam| durlabhaṃ darśanaṃ tasya tava vatsa bhaviṣyati||
Do you cast for good, O my son, your looks towards your pious sire, for since now it will be hard for you to see him again.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
समाश्वासय पुवं त्वं संदेश संदिशस्व मे। मूर्ध्नि चैनं समाघ्राय प्रवासं प्रस्थितो ह्यसि ॥
samāśvāsaya puvaṃ tvaṃ saṃdeśa saṃdiśasva me| mūrdhni cainaṃ samāghrāya pravāsaṃ prasthito hyasi ||
Do you console your son, favour me with orders, smell his head, as you are going to journey in a foreign land.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
रामेण हि महत् कर्म कृतं त्वामभिनिघ्नता। आनृण्यं तु गतं तस्य सुग्रीवस्य प्रतिश्रवे॥
rāmeṇa hi mahat karma kṛtaṃ tvāmabhinighnatā| ānṛṇyaṃ tu gataṃ tasya sugrīvasya pratiśrave||
By destroying you, Rāma, has performed a great action, since by this he has been released from his vow to Sugriva.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
सकामो भव सुग्रीव रुमां त्वं प्रतिपत्स्यसे। भुझ्व राज्यमनुद्विग्नः शस्तो भ्राता रिपुस्तव॥
sakāmo bhava sugrīva rumāṃ tvaṃ pratipatsyase| bhujhva rājyamanudvignaḥ śasto bhrātā ripustava||
O Sugrīva, do you gain your ends and get back your Rumā, devoid of anxiety do you govern your kingdom-your enemy, the brother has been slain.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
किं मामेवं प्रलपती प्रियां त्वं नाभिभाषसे। इमाः पश्य वरा बढ्यो भार्यास्ते वानरेश्वर ॥
kiṃ māmevaṃ pralapatī priyāṃ tvaṃ nābhibhāṣase| imāḥ paśya varā baḍhyo bhāryāste vānareśvara ||
O lord of monkeys, why did you not welcome me, your beloved spouse, who am bewailing thus? Behold, your other wives are also mourning in the same wise.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
तस्या विलपितं श्रुत्वा वानर्याः सर्वतश्च ताः। परिगृह्याङ्गदं दीना दुःखार्ताः प्रतिचुक्रुशुः॥
tasyā vilapitaṃ śrutvā vānaryāḥ sarvataśca tāḥ| parigṛhyāṅgadaṃ dīnā duḥkhārtāḥ praticukruśuḥ||
Hearing the bewailings of that she-monkey, others, taking Angada, distressed and overwhelmed with grief, began to cry piteously.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
किमङ्गदं साङ्गदवीरबाहो विहाय यातोऽसि चिरं प्रवासम्। न युक्तमेवं गुणसंनिकृष्टं विहाय पुत्रं प्रियचारुवेषम्॥
kimaṅgadaṃ sāṅgadavīrabāho vihāya yāto'si ciraṃ pravāsam| na yuktamevaṃ guṇasaṃnikṛṣṭaṃ vihāya putraṃ priyacāruveṣam||
O hero, having Arigada on your arms, why are you proceeding on a journey for good in a foreign land leaving behind (your son) Angada. It does not behove you (to leave aside) your dear son, gifted with diverse accomplishments and wearing a charming and beautiful cloth.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
यद्यप्रियं किंचिदसम्प्रधार्य कृतं मया स्यात् तव दीर्घबाहो। क्षमस्व मे तद्धरिवंशनाथ व्रजामि मूर्धा तव वीर पादौ ॥
yadyapriyaṃ kiṃcidasampradhārya kṛtaṃ mayā syāt tava dīrghabāho| kṣamasva me taddharivaṃśanātha vrajāmi mūrdhā tava vīra pādau ||
you of long arms, O lord of monkeys, if I have offended you in any way, do you forgive me, after ascertaining my crime.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)
तथा तु तारा करुणं रुदन्ती भर्तुः समीपे सह वानरीभिः। व्यवस्यत प्रायमनिन्द्यवर्णा उपोपवेष्टं भुवि यत्र वाली॥
tathā tu tārā karuṇaṃ rudantī bhartuḥ samīpe saha vānarībhiḥ| vyavasyata prāyamanindyavarṇā upopaveṣṭaṃ bhuvi yatra vālī||
O hero, I touch your feet with my head. Bewailing thus piteously with other sbemonkeys, Tārā, having a blameless countenance, stationing herself where Vāli was, resolved to put an end to her being by fastings.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)