All Chapters
Valmiki Ramayana — Aranya Kanda · Chapter 50

Aranya Kanda, Sarga 50

अरण्यकाण्डः सर्गः 50

25 verses

तं शब्दमवसुप्तस्तु जटायुरथ शुश्रुवे। निरैक्षद् रावणं क्षिप्रं वैदेहीं च ददर्श सः॥

taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve| niraikṣad rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ||

Hearing these words Jațāyu, who lay buried in a deep slumber, awoke and beheld both Rāvana and Janaki.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

ततः पर्वतशृङ्गाभस्तीक्ष्णतुण्डः खगोत्तमः। वनस्पतिगतः श्रीमान् व्याजहार शुभां गिरम्॥

tataḥ parvataśṛṅgābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ| vanaspatigataḥ śrīmān vyājahāra śubhāṃ giram||

There-at the lord of birds resting on the tree, having a big sharp beak like to the summit of a hill, addressed these soft words to Rāvana,

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

दशग्रीव स्थितो धर्मे पुराणे सत्यसंश्रयः। भ्रातस्त्वं निन्दितं कर्म कर्तुं नार्हसि साम्प्रतम्॥ जटायुर्नाम नाम्नाहं गृध्रराजो महाबलः।

daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ| bhrātastvaṃ ninditaṃ karma kartuṃ nārhasi sāmpratam|| jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ|

O brother Ten-necked one, I am conversant with Purāņas, of truthful vows and abide by religion. It does not behove you to perpetrate such an iniquitous deed before me. I am Jātayu, the mighty lord of vultures.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

राजा सर्वस्य लोकस्य महेन्द्रवरुणोपमः॥ लोकानां च हिते युक्तो रामो दशरथात्मजः।

rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ|| lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ|

Daśaratha's son Rāma is the lord of all men like to Mahendra and Varuņa. He is ever engaged in the welfare of all men.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

तस्यैषा लोकनाथस्य धर्मपत्नी यशस्विनी॥ सीता नाम वरारोहा यां त्वं हर्तुमिच्छसि।

tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī|| sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumicchasi|

This exquisitely beautiful and far-famed Sītā whom you are about to steal away, is the married wife of that lord of men.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

कथं राजा स्थितो धर्मे परदारान् परामशेत्॥ रक्षणीया विशेषेण राजदारा महाबल। निवर्तय गतिं नीचां परदाराभिमर्शनात्॥ न तत् समाचरेद् धीरो यत् परोऽस्य विगर्हयेत्। यथाऽऽत्मनस्तथोन्येषां दारा रक्ष्या विमर्शनात्॥

kathaṃ rājā sthito dharme paradārān parāmaśet|| rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala| nivartaya gatiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt|| na tat samācared dhīro yat paro'sya vigarhayet| yathā''tmanastathonyeṣāṃ dārā rakṣyā vimarśanāt||

How do you yourself being a monarch and engaged in the royal office of maintaining subjects, carry away by stealth another's wife? O you of mighty prowess, you should specially protect the wives of kings. Do you therefore control your base inclination of oppressing another's wife. A hero does never perform what bring calumny upon himself. It becometh every individual to save another's wife from the touch of a second man like to his own wife.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

अर्थं वा यदि वा कामं शिष्टाः शास्त्रेष्वनागतम्। व्यवस्यन्त्यनु राजानं धर्मं पौलस्त्यनन्दन॥

arthaṃ vā yadi vā kāmaṃ śiṣṭāḥ śāstreṣvanāgatam| vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana||

O son of Paulastya, at the instance of the king mild subjects perform many an action conducing to virtue, wealth and desire, though not mentioned in the Šāstras.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

राजा धर्मश्च कामश्च द्रव्याणां चोत्तमो निधिः। धर्मः शुभं वा पापं वा राजमूलं प्रवर्तते॥

rājā dharmaśca kāmaśca dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ| dharmaḥ śubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate||

The king is the virtue, the king is the desire and the king is the prime jewel of all subjects. Virtue, desire or sin-every thing ariseth from the king.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

पापस्वभावश्चपल: कथं त्वं रक्षसां वर। ऐश्वर्यमभिसम्प्राप्तो विमानमिव दुष्कृती॥

pāpasvabhāvaścapala: kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara| aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtī||

O you the best of Rākṣasas, you are vicious and unsteady; how have you come by riches like to a sinner attaining to the abode of celestials?

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

कामस्वभावोयः सोऽसौ न शक्यस्तं प्रमार्जितुम्। नहि दुष्टात्मनामार्यमावसत्यालये जिरम्॥

kāmasvabhāvoyaḥ so'sau na śakyastaṃ pramārjitum| nahi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye jiram||

A vicious person can never relinquish his sinful habits—virtue does never reside in the abodes of impious persons.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

विषये वा पुरे वा ते यदा रामो महाबलः। नापराध्यति धर्मात्मा कथं तस्यापराध्यसि ॥

viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ| nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi ||

The mighty and the virtuous-souled Rāma has committed nothing wrong in your city or your dominions. Why do you then commit wrong by him?

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

यदि शूर्पणखाहेतोर्जनस्थानगतः खरः। अतिवृत्तो हतः पूर्वं रामेणाक्लिष्टकर्मणा॥ अत्र ब्रूहि यथातत्वं का रामस्य व्यतिक्रमः। यस्य त्वं लोकनाथस्य हृत्वा भार्यां गमिष्यसि॥

yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ| ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā|| atra brūhi yathātatvaṃ kā rāmasya vyatikramaḥ| yasya tvaṃ lokanāthasya hṛtvā bhāryāṃ gamiṣyasi||

Khara of Janasthāna is highly wicked and if Rāma of blameless actions has killed him on Surpanakha's account how is he to blame? Why do you then carry away the wife of that lord of men?

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

क्षिप्रं विसृज वैदेहीं मा त्वा घोरेण चक्षुषा। दहेद् दहनभूतेन वृत्रमिन्द्राशनिर्यथा॥

kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā| dahed dahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā||

Do you soon leave off Vaidehī. Like to Indra burning down Vịtrāsura, Rāma, looking with his terrible eyes like flaming fire, shall reduce you to ashes.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

सर्पमाशीविषं बद्ध्वा वस्त्रान्ते नावबुध्यसे। ग्रीवायां प्रतिमुक्तं च कालपाशं न पश्यसि॥

sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase| grīvāyāṃ pratimuktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi||

Do you not understand that you have tied with cloth a virulent serpent? Do you not see that you have placed around your neck the noose of death?

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

स भारः सौम्य भर्तव्यो यो नरं नावसादयेत्। तदन्नमपि भोक्तव्यं जीर्यते यदनामयम्॥

sa bhāraḥ saumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet| tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam||

It is always proper to carry such a weight as does not exhaust (him who carries); it is always proper to take such a food as does not cause illness.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

यत् कृत्वा न भवेद् धर्मो न कीर्तिर्न यशो ध्रुवम्। शरीरस्य भवेत् खेदः कस्तत् कर्म समाचरेत्॥

yat kṛtvā na bhaved dharmo na kīrtirna yaśo dhruvam| śarīrasya bhavet khedaḥ kastat karma samācaret||

Who engageth himself in such an action as does not confer virtue, fame or glory, but bring about physical affliction only?

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

षष्टिवर्षसहस्राणि जातस्य मम रावण। पितृपैतामहं राज्यं यथावदनुतिष्ठतः॥

ṣaṣṭivarṣasahasrāṇi jātasya mama rāvaṇa| pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ||

O Rāvana, I am sixty thousand years old and have been administering regularly my ancestral kingdom.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

वृद्धोऽहं त्वं युवा धन्वी सरथः कवची शरी। न चाप्यादाय कुशली वैदेहीं मे गमिष्यसि ॥

vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī sarathaḥ kavacī śarī| na cāpyādāya kuśalī vaidehīṃ me gamiṣyasi ||

Old though I am, you shall not be able to carry away with safety Jānakī in my presence, young, accoutred in mails as you are with bow and arrows in your hands and ascending a car.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

न शक्तस्त्वं बलाद्धर्तुं वैदेहीं मम पश्यतः। हेतुभिर्यायसंयुक्तैर्बुवां वेदश्रुतीमिव॥

na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ| hetubhiryāyasaṃyuktairbuvāṃ vedaśrutīmiva||

As it is not easy to destroy, by the reasonings of Logic, Vedas and Śrutis containing eternal and immutable truths, so you shall not be able to carry away Vaidehi by force before me.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

युध्यस्व यदि शूरोऽसि मुहूर्तं तिष्ठ रावण। शयिष्यसे हतो भूमौ यथा पूर्वं खरस्तथा॥

yudhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa| śayiṣyase hato bhūmau yathā pūrvaṃ kharastathā||

If you are a hero do you fight. Or do you wait for a moment, O Rāvana, you shall also embrace the earth like to Khara.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

असकृतसंयुगे येन निहता दैत्यदानवाः। न चिराच्चीरवासास्त्वां रामो युधि वधिष्यति॥

asakṛtasaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ| na cirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati||

Soon shall Rāma clad in bark destroy you in the battle field, who had many a time and oft destroyed in conflict the celestials and Dānavas.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

किं नु शक्यं मया कर्तुं गतौ दूरं नृपात्मजौ। क्षिप्रं त्वं नश्यसे नीच तयोर्भीतो न संशयः॥

kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gatau dūraṃ nṛpātmajau| kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ||

These two princes Rāma and Lakşmaņa are at a distance, what shall I do now? O vile being, undoubtedly shall you, terrified, be destroyed by thein.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

नहि मे जीवमानस्य नयिष्यसि शुभामिमाम्। सीतां कमलपत्राक्षी रामस्य महिषीं प्रियाम्॥

nahi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām| sītāṃ kamalapatrākṣī rāmasya mahiṣīṃ priyām||

Myself drawing my breath you shall not be able to carry away this beloved queen of Rāma, the pure-natured Sitä having eyes resembling lotuses.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

अवश्यं तु मया कार्यं प्रियं तस्य महात्मनः। जीवितेनापि रामस्य तथा दशरथस्य च॥ तिष्ठ तिष्ठ दशग्रीव मुहूर्तं पश्य रावण।

avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ| jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca|| tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa|

It is my duty to do good to the high-souled Rāma and Dasaratha even at the sacrifice of my life.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)

वृन्तादिव फलं त्वं तु पातयेयं रथोत्तमाम्। युद्धातिथ्यं प्रदास्यामि यथाप्राणं निशाचर॥

vṛntādiva phalaṃ tvaṃ tu pātayeyaṃ rathottamām| yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara||

Do you stand, O ten-necked one. Behold for a moment. O Ravana, I shall throw you headlong from this car, like to a fruit from its stalk. O ranger of the night, even to my utmost might I will render you hospitality in encounter.

M.N. Dutt (1891–94, public domain)