स विह्वलं तदालक्ष्यदशग्रीवं ततोऽर्जुनः। सहसोत्पत्य जग्राह गरुत्मानिव पन्नगम्॥ स तु बाहुसहस्रेण बलादृह्य दशाननम्। बबन्ध बलवानराजा बलिं नारायणो यथा॥ बध्यमाने दशग्रीवे सिद्धचारणदेवताः। साध्वीतिवादिनः पुष्पैः किरन्त्यर्जुनमूर्धनि॥
sa vihvalaṃ tadālakṣyadaśagrīvaṃ tato'rjunaḥ| sahasotpatya jagrāha garutmāniva pannagam|| sa tu bāhusahasreṇa balādṛhya daśānanam| babandha balavānarājā baliṃ nārāyaṇo yathā|| badhyamāne daśagrīve siddhacāraṇadevatāḥ| sādhvītivādinaḥ puṣpaiḥ kirantyarjunamūrdhani||
English Meaning
Beholding Răvaņa thus over-whelmed Arjuna sprang up and caught him like Garuda holding a serpent and Vişņu binding Bali. Daśagrīva being thus bound, the Siddhas, Caranas and the celestials exclaiming "Well done! Well done!!” showered flowers upon Arjuna.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)