संप्रविश्य यथान्यायं सीताया विदितो हरिः। ददर्श मृजया हीनां सातङ्कां रोहिणीमिव॥ वृक्षमूले निरानन्दा राक्षसीभिः परीवृताम्। निभृतः प्रणतः प्रह्वः सोऽभिगम्याभिवाद्य च॥
saṃpraviśya yathānyāyaṃ sītāyā vidito hariḥ| dadarśa mṛjayā hīnāṃ sātaṅkāṃ rohiṇīmiva|| vṛkṣamūle nirānandā rākṣasībhiḥ parīvṛtām| nibhṛtaḥ praṇataḥ prahvaḥ so'bhigamyābhivādya ca||
English Meaning
Entering there duly, the monkey, who was already known to Sītā, espied her, having her person not cleaned, like Rohiņi oppressed by Rāhu, sitting at the foot of a tree, devoid of joy and encircled by she-demons. And approaching her and bowing to her, he stood there humbly and unmoved.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)