हिरण्यकशिपोः पूर्वं मम पूर्वपितामहात्। न तस्य कालो मृत्युर्वा न व्याधिर्न विहिंसकाः॥ न दिवा मरणं तस्य न रात्री संध्ययोर्नहि। न शुष्केण न चाट्टैण न च शस्त्रेण केनचित्॥ विद्यते राक्षसश्रेष्ठ तस्य नास्त्रेण केनचित्। प्रह्लादेन समं चक्रे वादं परमदारुणम्॥ तस्य वादे समुत्पन्ने धीरो लोकभयंकरः। सर्ववर्यस्य वीरस्य प्रह्लादस्य महात्मनः॥ उत्पन्नो राक्षसश्रेष्ठ नृसिंहाकृतिरूपधृक्। दृष्टं च तेन रौद्रेण क्षुब्धं सर्वमशेषतः॥
hiraṇyakaśipoḥ pūrvaṃ mama pūrvapitāmahāt| na tasya kālo mṛtyurvā na vyādhirna vihiṃsakāḥ|| na divā maraṇaṃ tasya na rātrī saṃdhyayornahi| na śuṣkeṇa na cāṭṭaiṇa na ca śastreṇa kenacit|| vidyate rākṣasaśreṣṭha tasya nāstreṇa kenacit| prahlādena samaṃ cakre vādaṃ paramadāruṇam|| tasya vāde samutpanne dhīro lokabhayaṃkaraḥ| sarvavaryasya vīrasya prahlādasya mahātmanaḥ|| utpanno rākṣasaśreṣṭha nṛsiṃhākṛtirūpadhṛk| dṛṣṭaṃ ca tena raudreṇa kṣubdhaṃ sarvamaśeṣataḥ||
English Meaning
Formerly none bore enmity towards my ancestor Hiranyakasipu, Time Death, or illness. He had no death during the day, night, evening or morning. O foremost of Rākşasas, he did not experience death from any weapon whatsoever. He created a dreadful enmity with Prahlada. This conflict having taken place with the high-souled and heroic Prahlāda there rose up a dreadful figure of manlion, a terror to all, O foremost of Raksasas. And that terrible figure casting his looks about, all the worlds were over-whelmed.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)