ततो मरुत्तः स नृपस्तं रावणमथाब्रवीत्। धन्यः खलु भवान्येन ज्येष्ठो भ्राता रणे जितः।। न त्वया सदृशः श्लाघ्यस्त्रिषु लोकेषु विश्वते। नाधर्मसहितं श्लाघ्यं तल्लोकं प्रतिसंहितम्। कर्म दौरात्म्यकं कृत्वा श्लाघ्यसे भ्रातृनिर्जयात्॥ कं त्वं प्राक्केवलं धर्म चरित्वा लब्धवान्वरम्। श्रुतपूर्व हि न मया भाषसे यादृशं स्वयम्॥
tato maruttaḥ sa nṛpastaṃ rāvaṇamathābravīt| dhanyaḥ khalu bhavānyena jyeṣṭho bhrātā raṇe jitaḥ|| na tvayā sadṛśaḥ ślāghyastriṣu lokeṣu viśvate| nādharmasahitaṃ ślāghyaṃ tallokaṃ pratisaṃhitam| karma daurātmyakaṃ kṛtvā ślāghyase bhrātṛnirjayāt|| kaṃ tvaṃ prākkevalaṃ dharma caritvā labdhavānvaram| śrutapūrva hi na mayā bhāṣase yādṛśaṃ svayam||
English Meaning
Thereat Marutta spoke to Ravana, saying, "Blessed for sooth are you, by whom your elder brother has been vanquished in fight. And a person so praise-worthy there is not in the three worlds. An act, that is divorced from righteousness and that is reprehended by people, can never be praiseworthy. Having committed a foul act, plumest you upon your having vanquished your brother? And practising what piety had you a-fortune received the boon? I had never before heard the like of what you say.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)