दशग्रीवस्तु वैदेहीं रक्षितां राक्षसीगणैः। ददर्श दीनां दुःखार्ती नावं सन्नामिवार्णवे॥ असंवृतायामासीनां धरण्यां संशितव्रताम्। छिन्नां प्रपतितां भूमौ शाखामिव वनस्पतेः॥
daśagrīvastu vaidehīṃ rakṣitāṃ rākṣasīgaṇaiḥ| dadarśa dīnāṃ duḥkhārtī nāvaṃ sannāmivārṇave|| asaṃvṛtāyāmāsīnāṃ dharaṇyāṃ saṃśitavratām| chinnāṃ prapatitāṃ bhūmau śākhāmiva vanaspateḥ||
English Meaning
Arriving there the Ten-necked one beheld Vaidehi, guarded by the Raksasis, poorly, racked with grief like to a boat sunk in an ocean. Subject to hard penances, she, seated on the bare earth, appeared like a branch of a tree fallen on the ground
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)