महेन्द्रकान्तां वनषण्डमण्डितां दिशं चरित्वा निपुणेन वानराः। अवाप्य सीतां रघुवंशजप्रियां ततो निवृत्ताः सुखिनो भविष्यथ। ७१।।
mahendrakāntāṃ vanaṣaṇḍamaṇḍitāṃ diśaṃ caritvā nipuṇena vānarāḥ| avāpya sītāṃ raghuvaṃśajapriyāṃ tato nivṛttāḥ sukhino bhaviṣyatha| 71||
English Meaning
Having adroitly explored (the tract) loved of Mahendra, plated with woods, do you, you monkeys, having come at Sītā—the beloved wife of that descendant of Raghu-desist, attaining happiness.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)