इति सूतवचः श्रुत्वा रामोऽपि त्वरयान्वितः। प्रययौ राजभवनं पुनर्द्रष्टुं नरेश्वरम्॥ तं श्रुत्वा समनुप्राप्तं रामं दशरथो नृपः। प्रवेशयामास गृहं विवक्षुः प्रियमुत्तमम्॥
iti sūtavacaḥ śrutvā rāmo'pi tvarayānvitaḥ| prayayau rājabhavanaṃ punardraṣṭuṃ nareśvaram|| taṃ śrutvā samanuprāptaṃ rāmaṃ daśaratho nṛpaḥ| praveśayāmāsa gṛhaṃ vivakṣuḥ priyamuttamam||
English Meaning
Hearing the charioteer's speech, Rāma also in haste repaired to the king's palace, with the view of again beholding the lord of Man. And on hearing of Rāma's arrival, king Daſaratha inade him enter his own chamber, with the view of communicating to him something exceedingly agreeable.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)