स तु रूपं समास्थाय महदद्भुतदर्शनम्॥ मणिप्रवरशृङ्गाग्रः सितासितमुखाकृतिः। रक्तपद्मोत्पलमुख इन्द्रनीलोत्पलश्रवाः॥ किंचिदत्युनतग्रीव इन्द्रनीलनिभोदरः। मधूकनिभपार्श्वश्च कञ्जकिञ्जल्कसंनिभः॥ वैदूर्यसंकाशखुरस्तनुजङ्घः सुसंहतः। इन्द्रायुधसवर्णेन पुच्छेनोर्ध्वं विराजितः॥ मनोहरस्निग्धवर्णो रत्नैर्नानाविधैर्वृतः। क्षणेन राक्षसो जातो मृगः परमशोभनः॥
sa tu rūpaṃ samāsthāya mahadadbhutadarśanam|| maṇipravaraśṛṅgāgraḥ sitāsitamukhākṛtiḥ| raktapadmotpalamukha indranīlotpalaśravāḥ|| kiṃcidatyunatagrīva indranīlanibhodaraḥ| madhūkanibhapārśvaśca kañjakiñjalkasaṃnibhaḥ|| vaidūryasaṃkāśakhurastanujaṅghaḥ susaṃhataḥ| indrāyudhasavarṇena pucchenordhvaṃ virājitaḥ|| manoharasnigdhavarṇo ratnairnānāvidhairvṛtaḥ| kṣaṇena rākṣaso jāto mṛgaḥ paramaśobhanaḥ||
English Meaning
The points of its horns were like to (two) excellent jewels, its countenance was diversified with white and black colour, its face was like a red lotus, its cars were like to two blue lotuses, its neck was little raised, its bclly was like a sapphire, its sides were like to Madhūka flowers, its colour was like that of a filament of a lotus, its hoops were like to Vaidurayas (a gem of a dark colour); of lean thighs; of firm joints; its tail having the diversified colour of a rainbow was upraised. It was of a pleasant and cool hue and crested with various jewels.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)