अशीलः कर्कशस्तीक्ष्णो मूल् लुब्धोऽजितेन्द्रियः॥ त्यक्तधर्मा त्वधर्मात्मा भूतानामहिते रतः। येन वैरं विनारण्ये सत्वमास्थाय केवलम्॥ कर्णनासापहारेण भगिनी मे विरूपिता। अस्य भार्यां जनस्थानात् सीतां सुरसुतोपमाम्॥ आनयिष्यामि विक्रम्य सहायस्तत्र मे भव।
aśīlaḥ karkaśastīkṣṇo mūl lubdho'jitendriyaḥ|| tyaktadharmā tvadharmātmā bhūtānāmahite rataḥ| yena vairaṃ vināraṇye satvamāsthāya kevalam|| karṇanāsāpahāreṇa bhaginī me virūpitā| asya bhāryāṃ janasthānāt sītāṃ surasutopamām|| ānayiṣyāmi vikramya sahāyastatra me bhava|
English Meaning
He is of a vile character, crabbed, foolish, covetous, of uncontrolled senses, bereft of morality, sinful, and ever engaged in the evil of all creatures, by whom, violently without hostility my sister has been deformed in the forest by having her nose and ears cut off. Of him will I carry off by force from Janasthāna, his wife, Sītā, resembling the daughter of a celestial.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)