लङ्कां चालोकयिष्यामो निलयं तस्य रक्षसः। येन मे मरणान्ताय हृता भार्या दुरात्मना॥ येन धर्मो न विज्ञातो न वृत्तं न कुलं तथा। राक्षस्या नीचया बुद्ध्या येन तद्गर्हितं कृतम्।। तस्मिन्मे वर्तते रोषः कीर्तिते राक्षसाधमे। यस्यापराधानीचस्य वधं द्रक्ष्यामि रक्षसाम्।। एको हि कुरुते पापं कालपाशवशं गतः। नीचेनात्मापचारेण कुलं तेन विनश्यति।।
laṅkāṃ cālokayiṣyāmo nilayaṃ tasya rakṣasaḥ| yena me maraṇāntāya hṛtā bhāryā durātmanā|| yena dharmo na vijñāto na vṛttaṃ na kulaṃ tathā| rākṣasyā nīcayā buddhyā yena tadgarhitaṃ kṛtam|| tasminme vartate roṣaḥ kīrtite rākṣasādhame| yasyāparādhānīcasya vadhaṃ drakṣyāmi rakṣasām|| eko hi kurute pāpaṃ kālapāśavaśaṃ gataḥ| nīcenātmāpacāreṇa kulaṃ tena vinaśyati||
English Meaning
And (from here) will we view the abode of that Raksasa who, foul of soul, has carried off my spouse, to bring destruction down on himself, who knows normorality not good conduct nor behaviour (conducive to the dignity of his descent), and who, in consequence of his base propensity, has committed himself to so heinous a course of action.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)