यस्यैषोऽनन्तरः शूरः श्यामः पद्मनिभेक्षणः। इक्ष्वाकूणामतिरथो लोके विश्रुतपौरुषः॥ यस्मिन्न चलते धर्मो यो धर्म नातिवर्तते। यो ब्राह्ममस्त्रं वेदांश्च वेद वेदविदां वरः॥ यो भिन्द्याद्गगनं बाणैर्मेदिनीं वापि दारयेत्। यस्य मृत्योरिव क्रोधः शक्रस्येव पराक्रमः॥ यस्य भार्या जनस्थानात्सीता चापि हृता त्वया। स एष रामस्त्वां राजन्योद्धं समभिवर्तते॥
yasyaiṣo'nantaraḥ śūraḥ śyāmaḥ padmanibhekṣaṇaḥ| ikṣvākūṇāmatiratho loke viśrutapauruṣaḥ|| yasminna calate dharmo yo dharma nātivartate| yo brāhmamastraṃ vedāṃśca veda vedavidāṃ varaḥ|| yo bhindyādgaganaṃ bāṇairmedinīṃ vāpi dārayet| yasya mṛtyoriva krodhaḥ śakrasyeva parākramaḥ|| yasya bhāryā janasthānātsītā cāpi hṛtā tvayā| sa eṣa rāmastvāṃ rājanyoddhaṃ samabhivartate||
English Meaning
And next to him is the hero of dark-blue hue, having eyes like lotuses, the Atiratha among the Ikswakus-of prowess celebrated in the world-in whom virtue never waver and who never swerve from righteousness; who know the Brāhma Mantra and the Vedas, the best of those versed in them—who pierce the sky with his shaft and cleave the Earth, whose ire is like death, and whose prowess is like that of Sakra, whose wife, Sītā, has been carried away by you from Janasthāna. And this is Rāma, who, O king, advance to encounter you in conflict.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)