इति ब्रुवाणं रामस्तु परिष्वज्य विभीषणम्। अब्रवील्लक्ष्मणं प्रीतः समुद्राज्जलमानय॥ तेन चेमं महाप्राज्ञमभिषिञ्च विभीषणम्। राजानं रक्षसां क्षिप्रं प्रसन्ने मयि मानद॥
iti bruvāṇaṃ rāmastu pariṣvajya vibhīṣaṇam| abravīllakṣmaṇaṃ prītaḥ samudrājjalamānaya|| tena cemaṃ mahāprājñamabhiṣiñca vibhīṣaṇam| rājānaṃ rakṣasāṃ kṣipraṃ prasanne mayi mānada||
English Meaning
There upon, embracing Vibhīşaņa, who spoke thus, Rama, delighted, said to Laksmana, Omy brother, do you bring water from the ocean. Sprinkling the greatly wise Vibhișana, I shall make him at once the king of the Rākşasas, o confrere of honour; for I am greatly pleased with him.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)