एतस्मिन्नन्तरे वीरो लक्ष्मणस्तं विभीषणम्। प्राणसंशयमापनं तूर्णमभ्यवपद्यत॥ तं विमोक्षयितुं वीरश्चापमायम्य लक्ष्मणः। रावणं शक्तिहस्तं वै शरवषैरवाकिरत्॥ कीर्यमाणः शरौघेण विसृष्टेन महात्मना। स प्रहर्तुं मनश्चक्रे विमुखीकृतविक्रमः॥
etasminnantare vīro lakṣmaṇastaṃ vibhīṣaṇam| prāṇasaṃśayamāpanaṃ tūrṇamabhyavapadyata|| taṃ vimokṣayituṃ vīraścāpamāyamya lakṣmaṇaḥ| rāvaṇaṃ śaktihastaṃ vai śaravaṣairavākirat|| kīryamāṇaḥ śaraugheṇa visṛṣṭena mahātmanā| sa prahartuṃ manaścakre vimukhīkṛtavikramaḥ||
English Meaning
In the mean while the heroic Lakşmaņa swiftly come to the side of Vibhīsaņa, * whose life was placed in peril. And in order to save him that hero-Lakşmaņa drawing his bow, covered the dart, handed Rāvana with showers of shafts. On being covered with arrows shot by that high souled one, Rāvaņa with his prowess baffled, make up his mind to let (his brother) go. *The commentator explains; Himself coming before the dart Lakşmaņa saved Vibhîşaņa.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)