यच्च तस्य महच्छूलं त्र्यम्बकेण महात्मना। दत्तं शत्रुविनाशाय मधोरायुधमुत्तमम्॥ तत्संनिक्षिप्य भवने पूज्यमानं पुनः पुनः। दिशः सर्वाः समासाद्य प्राप्नोत्याहारमुत्तमम्॥ यदा तु युद्धमाकाङ्क्षन्यदि कश्चित्समाह्वयेत्। तदा शूलं गृहीत्वा तु भस्म रक्षः करोति हि॥
yacca tasya mahacchūlaṃ tryambakeṇa mahātmanā| dattaṃ śatruvināśāya madhorāyudhamuttamam|| tatsaṃnikṣipya bhavane pūjyamānaṃ punaḥ punaḥ| diśaḥ sarvāḥ samāsādya prāpnotyāhāramuttamam|| yadā tu yuddhamākāṅkṣanyadi kaścitsamāhvayet| tadā śūlaṃ gṛhītvā tu bhasma rakṣaḥ karoti hi||
English Meaning
Keeping in his abode that great and redoubled which had been bestowed on Madhu by the high-souled Tryambaka, for the destruction of foes, and worshipping the same ever, Lavaņa go about and secure excellent fare( for himself) when one challenge him, desirous of reducing him (his antagonist) to ashes.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)