ततः प्रहृष्टो धर्मात्मा लक्ष्मणः सहराघवः। श्रुत्वा कर्णसुखां वाणीं सुग्रीववदनाच्च्युताम्॥ प्राहृष्यत भृशं रामो लक्ष्मणश्च महायशाः।
tataḥ prahṛṣṭo dharmātmā lakṣmaṇaḥ saharāghavaḥ| śrutvā karṇasukhāṃ vāṇīṃ sugrīvavadanāccyutām|| prāhṛṣyata bhṛśaṃ rāmo lakṣmaṇaśca mahāyaśāḥ|
English Meaning
Hearing these words from Sugrīva, pleasant to ears, the virtuous-souled Lakşmaņa along with Rāghava, was greatly pleased.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)