स सूर्याय महेन्द्राय पवनाय स्वयंभुवे। भूतेभ्यश्चाञ्जलिं कृत्वा चकार गमने मतिम्॥ अञ्जलिं प्राङ्मुखं कुर्वन् पवनायात्मयोनये। ततो हि ववृधे गन्तुं दक्षिणो दक्षिणां दिशम्॥
sa sūryāya mahendrāya pavanāya svayaṃbhuve| bhūtebhyaścāñjaliṃ kṛtvā cakāra gamane matim|| añjaliṃ prāṅmukhaṃ kurvan pavanāyātmayonaye| tato hi vavṛdhe gantuṃ dakṣiṇo dakṣiṇāṃ diśam||
English Meaning
After this, he bowed down to the Sun, Indra, Svayambhu, Wind-god, and all beings with joined palms and then facing the west he saluted his father and then began to increase in dimension like the sea.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)