प्रसादयित्वा सुग्रीवं वचनैः सार्थनिश्चितैः। आसीनं पर्युपासीनो यथा शक्रं मरुत्पतिम्॥ सत्यसंधौ महाभागौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ। मनुष्यभावं सम्प्राप्तौ राज्याही राज्यदायिनौ ॥ तयोरेको धनुष्पाणिभरि तिष्ठति लक्ष्मणः। यस्य भीताः प्रवेपन्तो नादान् मुञ्चन्ति वानराः॥
prasādayitvā sugrīvaṃ vacanaiḥ sārthaniścitaiḥ| āsīnaṃ paryupāsīno yathā śakraṃ marutpatim|| satyasaṃdhau mahābhāgau bhrātarau rāmalakṣmaṇau| manuṣyabhāvaṃ samprāptau rājyāhī rājyadāyinau || tayoreko dhanuṣpāṇibhari tiṣṭhati lakṣmaṇaḥ| yasya bhītāḥ pravepanto nādān muñcanti vānarāḥ||
English Meaning
Satisfying Sugrīva with words pointing out his welfare, they sitting by him, spoke to that lord of wind resembling the king of celestials, saying: Of those two great and truthful brothers Rāma and Lakşmaņa, who are born as men, worthy of attaining to kingdom and who have gained for you your kingdom, Laksmana, with a bow in his hand, is waiting at your gate. And afraid of whom, the monkeys, trembling, are setting up terrible roars.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)