ततस्तु तारा व्यसनार्णवप्लुता मृतस्य भर्तुर्वदनं समीक्ष्य सा। जगाम भूमिं परिरभ्य वालिनं महादुमं छिन्नमिवाश्रिता लता॥
tatastu tārā vyasanārṇavaplutā mṛtasya bharturvadanaṃ samīkṣya sā| jagāma bhūmiṃ parirabhya vālinaṃ mahādumaṃ chinnamivāśritā latā||
English Meaning
Thereupon, Tārā, sunk in the gulf of disaster, eyeing the countenance of her deceased lord, fell down to the ground embracing Vāli like to a creeper clinging for its support to a mighty but broken tree.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)