तपोमयं तपोराशिं तपोमूर्तिं तपात्मकम्। तपसा त्वां सुतप्तेन पश्यामि पुरुषोत्तमम्॥ शरीरे तव पश्यामि जगत् सर्वमिदं प्रभो। त्वमनादिरनिर्देश्यस्त्वामहं शरणं गतः॥ तमुवाच हरिः प्रीत: कश्यपं गतकल्मषम्। वरं वरय भद्रं ते वरार्होऽसि मतो मम॥
tapomayaṃ taporāśiṃ tapomūrtiṃ tapātmakam| tapasā tvāṃ sutaptena paśyāmi puruṣottamam|| śarīre tava paśyāmi jagat sarvamidaṃ prabho| tvamanādiranirdeśyastvāmahaṃ śaraṇaṃ gataḥ|| tamuvāca hariḥ prīta: kaśyapaṃ gatakalmaṣam| varaṃ varaya bhadraṃ te varārho'si mato mama||
English Meaning
By means of warm austerities, will I behold you composed of penances, a mass of mortifications, and endowed with a form and a soul of austerities. And in your person, O lord, will I behold this entire universe. And in You without beginning, and incapable of being pointed out, do I take refuge! Thereupon exceedingly pleased, Hari spoke to Kasyapa, with his sins purged off, saying, Do you mention the boon! Good betide you. Methinks you deserve a boon.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)