तच्च दृष्ट्वा महाराजो भुजमुद्यम्य वीर्यवान्। उच्चैः स्वरेण प्राक्रोशद्धा राम विजहासि नौ॥ सुखिता बत तं कालं जीविष्यन्ति नरोत्तमाः। परिष्वजन्तो ये रामं द्रक्ष्यन्ति पुनरागतम्॥
tacca dṛṣṭvā mahārājo bhujamudyamya vīryavān| uccaiḥ svareṇa prākrośaddhā rāma vijahāsi nau|| sukhitā bata taṃ kālaṃ jīviṣyanti narottamāḥ| pariṣvajanto ye rāmaṃ drakṣyanti punarāgatam||
English Meaning
Beholding this, the puissant sovereign raising up his arm, burst out into lamentations, saying, “Ah! Rāma, you forsakes us both! Ah me! surely those blessed people are happy, who having passed this gap of time, will behold Rāma returned and will embrace him."
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)