सोऽहं त्वामागतो द्रष्टुं प्रस्थितो विजनं वनम्। भरतस्य समीपे ते नाहं कत्थ्यः कदाचन॥ ऋद्धियुक्ता हि पुरुषा न सहन्ते परस्तवम्। तस्मान्न ते गुणाः कथ्या भरतस्याग्रतो मम ॥
so'haṃ tvāmāgato draṣṭuṃ prasthito vijanaṃ vanam| bharatasya samīpe te nāhaṃ katthyaḥ kadācana|| ṛddhiyuktā hi puruṣā na sahante parastavam| tasmānna te guṇāḥ kathyā bharatasyāgrato mama ||
English Meaning
And myself bound to fly as an exile to the wood, have come here to see you; do you not praise me ever before Bharata. Those who are crowned with prosperity cannot bear another's praise; is it therefore behoves you not to extol my virtues in the presence of Bharata.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)