रामः प्रेक्ष्य तु तं गृधं भुवि रौद्रेण पातितम्। सौमित्रिं मित्रसम्पन्नमिदं वचनमब्रवीत्॥ ममायं नूनमर्थेषु यतमानो विहंगमः। राक्षसेन हतः संख्ये प्राणांस्त्यजति मत्कृते॥ अतिखिन्नः शरीरेऽस्मिन् प्राणो लक्ष्मण विद्यते। तथा स्वरविहीनोऽयं विक्लवं समुदीक्षते॥
rāmaḥ prekṣya tu taṃ gṛdhaṃ bhuvi raudreṇa pātitam| saumitriṃ mitrasampannamidaṃ vacanamabravīt|| mamāyaṃ nūnamartheṣu yatamāno vihaṃgamaḥ| rākṣasena hataḥ saṃkhye prāṇāṃstyajati matkṛte|| atikhinnaḥ śarīre'smin prāṇo lakṣmaṇa vidyate| tathā svaravihīno'yaṃ viklavaṃ samudīkṣate||
English Meaning
Beholding Jațāyu fallen on the ground by the terrible Raksasa, Rāma spoke to Laksmana, having compassion for all, saying Verily for my service this bird has breathed its last, being killed by the Raksasa.O Laksmana, its voice has been enfeebled, its vision weakened and its life, greatly exhausted, Leith in a very little proportion in its body.
— M.N. Dutt (1891–94, public domain)